Obec Kotešová

Obec Kotešová - nachádza sa v Bytčianskej kotline, rozložená je po oboch brehoch derivačného kanála Vážskej Kaskády  o rozlohe 2020 ha.  Pôvodná obec sa po prvýkrát spomína v roku 1234. Súčasná sa skladá z Veľkej a Zemianskej Kotešovej a z miestnych častí Buková a Oblazov. Návštevníkov obec upúta pôvodne gotická kúria s parkom, postavená v poslednej tretine 15. storočia. Celkový obraz obce dotvára rimskokatolícky Kostol zasvätený Panne Márii  zo začiatku 17. storočia. Je situovaný na návrší a je z neho pekný výhľad na dolinu Váhu, stolovú horu s Hričovským hradom a hradbu Súľovských skál.

Územie obce Kotešová možno z hľadiska geologického zaradiť ako holocéne nivné sedimenty a fluviálne štrkopieskové terasy (kvartér), z hľadiska tektonického na rozhraní alpínskeho komplexu manínskej jednotky a windflyšového bradlového obalu bradlového pásma. Z hľadiska geologického podkladu je územie vytvorené alpínskymi magmatitmi. Z hľadiska seizmicity má územie MCS na tisíc km² za sto rokov hodnotu 3, v roku 1958 pri zemetrasení s epicentrom Žilina s hodnotou 8 stupňov medzinárodnej stupnice.

Nadmorská výška územia je 320 m v strede obce, 305 až 700 m n m. v chotári.Blízkosť vodných tokov (Váh, derivačný kanál Váhu, Rovnianka) ovplyvňuje aj oblačnosť
(priemer 1931 až 1960: december až 80 %, september až 60 %), s teplotami vzduchu v januári asi – 3 ° C, v júli asi 18 ° C, obdobie bez mrazov trvá viac ako 200 dní, obdobie s priemernou dennou teplotou pod 0 ° C trvá asi 60 dní, maximum snehovej prikrývky v rokoch 1931 až 1960 priemer 50 cm. Priemerný ročný úhrn zrážok predstavuje 800 mm. Z hľadiska klimatického je územie teplé, mierne suché, s chladnou zimou.

Podzemná vody na území je zo 70 % dopĺňaná z riek a ich prítokov, nivný typ. Na území obce prevládajú hnedé lesné a nivné pôdy. Vegetačný kryt predstavujú jaseňové a hrabové lesy, krajina je so stredným zastúpením lesov a riedkym zastúpením trnkových krovín a podhorských vrbín. Hlavná lesná drevina je borovica lesná. V obci sa vyskytuje niekoľko exemplárov starých vzácnych líp.

Z hľadiska fytogenetického patrí územie do flóry javorníckej oblasti západobeskydských Karpát. Živočíchy predstavuje napríklad jašterica obyčajná, skokan štíhly, výskyt srnca hôrneho, viaceré druhy chrobákov. Cez územie vedie hlavná migračná cesta vtáctva na jar i v jeseni. Krajinársky je územie na rozhraní kotlinovej krajiny (niva Váhu) a krajiny monokultúrnych lesov.

Z hľadiska ekologického je krajina mierne chladná, vrchovinného typu, vidieckeho charakteru so sústredeným sídlom a s aktivitou obyvateľov v poľnohospodárstve, priemysle a službách. V tomto krajinnom type je zatiaľ nízky výskyt negatívnych prvkov ekologického charakteru a intenzita ich pôsobenia je nižšia. Úsek Váhu, pretekajúceho obcou je temer vyrybnený, v rieke Rovnianka sa vyskytujú niektoré druhy rýb.