Obec Súľov – Hradná sa stala známou vďaka nádhernej scenérii skál,  ktoré akoby vytvárali jej prirodzené hranice, a tak chránili jej  jedinečné krásy a dávne tajomstvá. Vnímaví ľudia cítia závan minulosti  nielen pri potulkách tajomnými Súľovskými skalami, ale i pri prechádzke dedinou rozprestierajúcou sa pod nimi. Milí virtuálni návštevníci, presvedčte sa sami, že história obce Súľov –  Hradná je naozaj veľmi zaujímavá!

Obec Súľov

Ako samostatná jednotka osídlenia sa spomína už v roku 1193. V tom čase patrila zemianskym rodinám Súľovských, Hradňanských a Sirmiensisovských. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, spracovaním dreva.

 

Prvou písomnou správou o obci Súľov je listina uhorského panovníka – kráľa Bellu III. z uvedeného roku 1193. Touto listinou kráľ udeľuje zeme Kameničany a Predmier so Súľovom Vratislavovi, svojmu služobníkovi na Trenčianskom hrade za zásluhy “v dalmatskej vojne” v roku 1167 a zároveň povýšil Vratislava a jeho dedičov na šľachticov. V listine je podrobný popis darovaného územia.” Hranica začína pri Váhu, pokračuje stredom roviny, prechádza cez akýsi potok oproti lesu a po úpätí vrchu vedie k Jablonovskému potoku tam, kde sa tento vlieva do riečky Hradňanky…” Ide len o označenie riečky a nie označenie názvu obce. Tento údaj je však najstarším. Túto nepoublikovanú listinu nepoznáme v plnom znení, originál je uložený v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti.

Obec Hradná

Ako súčasť Súľova sa spomína v análoch už v roku 1408. Patrila zemianskym rodinám Záskalských, Medňanských a Milochovských. Obvatelia obce sa zaoberali chovom dobytka. V roku 1898 bola obec pripojená k Súľovu do jedného celku: SÚĽOV-HRADNÁ. Pretože do uvedeného roku šlo o samostatnú obec, treba sa o nej zmieniť niekoľkými faktami: Obce sú od seba vzdialené len jeden kilometer. Hradná leží južne od Súľova, v údolí pod najvyšším vrchom Súľovskej vrchoviny ŽIBRIDOM (868 m. n. m. )Svojou výstavbou sa zaraďuje k potočným dedinám, rodinné domy sú postavené pozdĺž väčšieho potoka Hradňanky, ktorý sa za Predmierom vlieva do Váhu.

 

V roku 1997 žilo v Hradnej 263 dospelých a 57 detí. Žili tu aj prarodičia rodičia, predkovia dnešných obyvateľov spojenej obce, im patrí nielen zmienka, im patrí aj úcta generácií.
V roku 1998 si Hradná pripomenula storočnicu spojenia s obcou Súľov.

 

 

Názov obce

J.M.Hurban nazýva Súľov menom ŽULOV; odvodzuje názov od žuly, kameňa. skaly. Alexander Lombardini tvrdí, že meno obce pochádza od soli. Odôvodňuje to tým, že “… v jeho velikých skalách sanitrová soľ sa nachádza.”

 

Podľa povesti názov obce vznikol na základe skutočnosti, že sa tu lovili SOVY, preto toto miesto dostalo názov-pomenovanie SOVILOV, z čoho neskôr vzniklo… SÚĽOV.

 

Iná povesť hovorí, že obec získala meno po odvážnom hrdinovi SULOVI.

 

Názov obce sa menil – išlo skôr o pravopis, o jazyk, v ktorom sa obec pomenúvala, alebo o zlú výslovnosť mena, ktorá sa zle zapísala. Preto máme: Zovlov, Zulyo, Zwlo, Zulw, Swlow, Zywluchk, Zelew, Slow, Szullo, Sullow, Szúlyo, a pod.

 

História

Aké máme informácie o osudoch sledovaných obcí po prvých písomných zmienkach? 1337 (19.III.) uhorský kráľ Karol Róbert vydal darovaciu listinu pre Eliáša, budatínskeho kráľovského kastelána, ktorý touto listinou získal nový majetok SÚĽOV a stal sa zakladateľom rodu SÚĽOVSKÝCH. (Hradná sa v tejto Listine ešte nespomína.) Uhorský kráľ ŽIGMUND LUXEMBURSKÝ potvrdil 30.V. 1417 platnosť darovania Súľova. Túto Listinu venuje vnukovi Eliáša – Petrovi, ktorý je tu označený ako PETER Z HRADNEJ (Petrus de Gradna); to znamená, že mal Hradnú vo svojom vlastníctve. Nezachoval sa doklad o darovaní Hradnej rodu Súľovským. Je predpoklad, že Listinou z roku 1408 sa Hradná stáva ich majetkom. Aj v ďalších listinách z obdobia stredoveku, alebo v súpisoch, vystupujú obe obce ako majetok jedného vlastníka. Dôkazom je spomenutá Listina z roku 1417. Peter z Hradnej mal brata Imricha, ktorý bol najprv kňazom, potom opátom benediktínskeho kláštora na Skalke, pri Trenčíne. S Imrichom sa historici častejšie stretávajú pri majetkových sporoch.

 

V hustskom období “nájzadov” bratríkov a spanilých jízd na územie Slovenska Súľov a Hradná sa dostali do područia Poliaka Mikuláša Svidrigala. Imrich (brat Petra z Hradnej) oficiálne protestoval, predstúpil so sťažnosťou pred uhorského kráľa Vladislava 1443. Kráľ nariadil vrátenie majetku Súľovským.

 

V stredoveku vojnami, zmenami panstva, prechádzali z majetku jedného panstva do majetku druhého panstva aj obce na Považí.

 

Šestnáste storočie prináša ďalšie zmeny. Ferdinand Habsburský, uhorský kráľ, darovacou Listinou (25.X.1550) daroval majetky Súľov, Hradnú, Súľovský hrad a obce Lúky a Marček (dnes-časť Divína a časť Svederníka) SEBASTIÁNOVI SIRMIENSISOVI (vtedy: kráľovský radca a tajomník súdnej kráľovskej komory v Bratislave. Dôvodom darovania bolo vymretie rodu Súľovských. Sebastiánovi sa narodilo šieste dieťa – syn TEODÓZ, ktorému pripadol Roháčsky (t. j. Súľovský) hrad aj s príslušenstvom. Teodóz sa stal podžupanom Trenčianskej stolice a po roku 1616 aj prísediacim kráľovskej tabule. So svojimi švagrami dal v Súľove postaviť 1616 pre evanjelikov kostol. (Tento dnes patrí katolíckej cirkvi.) Prvý katolícky prebán prichádza do Súľova 1766.