TURISTICKÝ INFOPORTÁL Z REGIÓNU POD JAVORNÍKMI, Dnes je:

Javorníky - región so srdcom

Na úvod mail rss 

  • Prečítané: 1494x
  • | Napísal: Super User
  • | Uverejnené: pondelok, 14. júl 2014, 13:30

Obec Súľov – Hradná sa stala známou vďaka nádhernej scenérii skál,  ktoré akoby vytvárali jej prirodzené hranice, a tak chránili jej  jedinečné krásy a dávne tajomstvá. Vnímaví ľudia cítia závan minulosti  nielen pri potulkách tajomnými Súľovskými skalami, ale i pri prechádzke dedinou rozprestierajúcou sa pod nimi. Milí virtuálni návštevníci, presvedčte sa sami, že história obce Súľov –  Hradná je naozaj veľmi zaujímavá!


Obec Súľov

Ako samostatná jednotka osídlenia sa spomína už v roku 1193. V tom čase patrila zemianskym rodinám Súľovských, Hradňanských a Sirmiensisovských. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, spracovaním dreva.

 

Prvou písomnou správou o obci Súľov je listina uhorského panovníka – kráľa Bellu III. z uvedeného roku 1193. Touto listinou kráľ udeľuje zeme Kameničany a Predmier so Súľovom Vratislavovi, svojmu služobníkovi na Trenčianskom hrade za zásluhy “v dalmatskej vojne” v roku 1167 a zároveň povýšil Vratislava a jeho dedičov na šľachticov. V listine je podrobný popis darovaného územia.” Hranica začína pri Váhu, pokračuje stredom roviny, prechádza cez akýsi potok oproti lesu a po úpätí vrchu vedie k Jablonovskému potoku tam, kde sa tento vlieva do riečky Hradňanky…” Ide len o označenie riečky a nie označenie názvu obce. Tento údaj je však najstarším. Túto nepoublikovanú listinu nepoznáme v plnom znení, originál je uložený v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti.


Obec Hradná

Ako súčasť Súľova sa spomína v análoch už v roku 1408. Patrila zemianskym rodinám Záskalských, Medňanských a Milochovských. Obvatelia obce sa zaoberali chovom dobytka. V roku 1898 bola obec pripojená k Súľovu do jedného celku: SÚĽOV-HRADNÁ. Pretože do uvedeného roku šlo o samostatnú obec, treba sa o nej zmieniť niekoľkými faktami: Obce sú od seba vzdialené len jeden kilometer. Hradná leží južne od Súľova, v údolí pod najvyšším vrchom Súľovskej vrchoviny ŽIBRIDOM (868 m. n. m. )Svojou výstavbou sa zaraďuje k potočným dedinám, rodinné domy sú postavené pozdĺž väčšieho potoka Hradňanky, ktorý sa za Predmierom vlieva do Váhu.

 

V roku 1997 žilo v Hradnej 263 dospelých a 57 detí. Žili tu aj prarodičia rodičia, predkovia dnešných obyvateľov spojenej obce, im patrí nielen zmienka, im patrí aj úcta generácií.
V roku 1998 si Hradná pripomenula storočnicu spojenia s obcou Súľov.

 

 

Názov obce

J.M.Hurban nazýva Súľov menom ŽULOV; odvodzuje názov od žuly, kameňa. skaly. Alexander Lombardini tvrdí, že meno obce pochádza od soli. Odôvodňuje to tým, že “… v jeho velikých skalách sanitrová soľ sa nachádza.”

 

Podľa povesti názov obce vznikol na základe skutočnosti, že sa tu lovili SOVY, preto toto miesto dostalo názov-pomenovanie SOVILOV, z čoho neskôr vzniklo… SÚĽOV.

 

Iná povesť hovorí, že obec získala meno po odvážnom hrdinovi SULOVI.

 

Názov obce sa menil – išlo skôr o pravopis, o jazyk, v ktorom sa obec pomenúvala, alebo o zlú výslovnosť mena, ktorá sa zle zapísala. Preto máme: Zovlov, Zulyo, Zwlo, Zulw, Swlow, Zywluchk, Zelew, Slow, Szullo, Sullow, Szúlyo, a pod.

 


História


Aké máme informácie o osudoch sledovaných obcí po prvých písomných zmienkach? 1337 (19.III.) uhorský kráľ Karol Róbert vydal darovaciu listinu pre Eliáša, budatínskeho kráľovského kastelána, ktorý touto listinou získal nový majetok SÚĽOV a stal sa zakladateľom rodu SÚĽOVSKÝCH. (Hradná sa v tejto Listine ešte nespomína.) Uhorský kráľ ŽIGMUND LUXEMBURSKÝ potvrdil 30.V. 1417 platnosť darovania Súľova. Túto Listinu venuje vnukovi Eliáša – Petrovi, ktorý je tu označený ako PETER Z HRADNEJ (Petrus de Gradna); to znamená, že mal Hradnú vo svojom vlastníctve. Nezachoval sa doklad o darovaní Hradnej rodu Súľovským. Je predpoklad, že Listinou z roku 1408 sa Hradná stáva ich majetkom. Aj v ďalších listinách z obdobia stredoveku, alebo v súpisoch, vystupujú obe obce ako majetok jedného vlastníka. Dôkazom je spomenutá Listina z roku 1417. Peter z Hradnej mal brata Imricha, ktorý bol najprv kňazom, potom opátom benediktínskeho kláštora na Skalke, pri Trenčíne. S Imrichom sa historici častejšie stretávajú pri majetkových sporoch.

 

V hustskom období “nájzadov” bratríkov a spanilých jízd na územie Slovenska Súľov a Hradná sa dostali do područia Poliaka Mikuláša Svidrigala. Imrich (brat Petra z Hradnej) oficiálne protestoval, predstúpil so sťažnosťou pred uhorského kráľa Vladislava 1443. Kráľ nariadil vrátenie majetku Súľovským.

 

V stredoveku vojnami, zmenami panstva, prechádzali z majetku jedného panstva do majetku druhého panstva aj obce na Považí.

 

Šestnáste storočie prináša ďalšie zmeny. Ferdinand Habsburský, uhorský kráľ, darovacou Listinou (25.X.1550) daroval majetky Súľov, Hradnú, Súľovský hrad a obce Lúky a Marček (dnes-časť Divína a časť Svederníka) SEBASTIÁNOVI SIRMIENSISOVI (vtedy: kráľovský radca a tajomník súdnej kráľovskej komory v Bratislave. Dôvodom darovania bolo vymretie rodu Súľovských. Sebastiánovi sa narodilo šieste dieťa – syn TEODÓZ, ktorému pripadol Roháčsky (t. j. Súľovský) hrad aj s príslušenstvom. Teodóz sa stal podžupanom Trenčianskej stolice a po roku 1616 aj prísediacim kráľovskej tabule. So svojimi švagrami dal v Súľove postaviť 1616 pre evanjelikov kostol. (Tento dnes patrí katolíckej cirkvi.) Prvý katolícky prebán prichádza do Súľova 1766.

Kalendár podujatí

november 2019
Po Ut St Št Pi So Ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 1