Obec Kolárovice

Obec Kolárovice leží v Podjavorníckej brázde v doline Kolárovického potoka, 9 km severozápadne od Bytče v nadmorskej výške 390 m (stred). Katastrálne územie má rozlohu 27,5 km2 a žije tu približne 1833 obyvateľov. Prvou písomnou správou o obci je listina z roku 1312, ktorou kastelán hradu Košeca Lorand udelil Henrikovi právo založiť dedinu Henrici villa - Henrikovu ves (Kolárovice).

Obec sa skladá z miestnych častí: Babiše, Boldov, Bršlica, Čiakov, Daniše, Dolina, Dzuriky, Gachy, Galovia, Horechovia, Hrádok, Hudce, Korytné, Krížová, Lúčky, Podjavorník, Potoky, Slopkov, Škoruby a Vysoká.

Miestne časti krátke info:

Babiše - sú najsevernejšie a zároveň najvyššie položenou miestnou časťou. Vlastná osada Babiše leží v nadmorskej výške 690 m n. m. pri ceste I. triedy č. 18, približne 8 km SSZ od jadra obce. Spolu s prislúchajúcimi osadami sa rozkladá v pramennej oblasti Kolárovického potoka pod sedlom Javorník (785 m n. m.). K Babišiam patria osady: Dolina, Gachy, Melocík, Podjavorník. Na severnom svahu Slatiny (945,7 m n. m.) sa nachádza malé lyžiarske stredisko s lyžiarskym vlekom a chatou Čerenka. Pod sedlom Javorník je pohostinstvo Melocík a parkovisko.

Bršlica - osada leží stranou od hlavnej cestnej komunikácie, na SSZ svahu Kýčery (807,4 m n. m.). Je prístupná po neudržiavanej ceste, ktorá spája Krížovú s Korytným. K Bršlici patrí aj malá osada Lúčky.
Čiakov - leží 5,5 km severne od stredu obce na oboch brehoch ľavostranného prítoku Kolárovického potoka, prameniaceho na juhovýchodnom svahu Mraznice (903,2 m n. m.), v nadmorskej výške 570 m n. m. Cesta do osady odbočuje z cesty I. triedy č. 18 vpravo (v smere z Kolárovíc), na rázcestí je autobusová zastávka.

Korytné - sa nachádza uprostred Javorníkov na hornom toku Kolárovického potoka v nadmorskej výške 540 m n. m. Do osady odbočuje z cesty I. triedy č. 18 odbočka vľavo, medzi osadami Čiakov a Babiše. K miestnej časti patria aj osady Babišovci, Danišovci, Dzúrikovci a samota Vysoká.

Slopkov - miestna časť, ktorá leží ďalej od hlavných komunikácií, na SSV svahu Kýčery (807,4 m n. m.), na neudržiavanej ceste, ktorá spája cestu I/18 s cestou Bršlica - Korytné. Patria k nej osady Krížová a Uhoľné. Pri ceste I/18 sa nachádza reštaurácia a parkovisko.

Škoruby - Miestna časť je rozložená po oboch stranách cesty I/18, na strednom toku Kolárovického potoka, v nadmorskej výške 488 m n. m., medzi Slopkovom a Čiakovom. Leží približne 4 km SSZ od jadra Kolárovíc.

Počiatky a rozvoj drotárstva

Pamätník na cintoríne juhočeského mesta Březnice je významným dokumentom z histórie drotárstva, ktorý potvrdzuje existenciu kolárovických drotárov ako nositeľov tohto umenia pri jeho rozvoji koncom 18. storočia. Nápis na náhrobnom pamätníku znie: „Zde odpočíva v Pánu Jan Gallik dráteník z Kolárovíc, Trenčanské stol. v Uhrách. Zemřel dne 27. února 1834, maje věku svého 44 roku. Ač v cizině, přece mezi bratry."

Jan Gallik sa narodil v roku 1790. Keď ho, ako opisuje Božena Němcová v Podhorskej dedine, doviezol březnický gróf Hanuš Kolovrat ako drotárskeho chlapca na svoj zámok, našiel tam už svojho staršieho rodáka Miša ako sluhu na zámku, predtým však tiež drotára v Čechách.
V tom čase sa predpokladalo, že počiatok tohto novodobého remesla má svoje korene ešte v skorších rokoch. Karol Guleja vo Svete drotárov uvádza: „Muži z Kolárovíc vyrábali a vylepšovali asi už na konci 17. storočia prvé drôtené sitá."

Historici, zaujímajúci sa o problematiku drotárstva, skladajú fakty do mozaiky, ktorá vytvára obraz o začiatku tohto spoločenského fenoménu. Nie náhodou drotárstvo vzniklo a rozvíjalo sa práve v oblasti chudobných javorníckých obcí, v širšom zábere možno hovoriť o bývalej Trenčianskej stolici. Reprezentantmi drotárstva boli obce Veľké Rovné, Kolárovice a Dlhé Pole. O týchto obciach z Daňového súpisu z roku 1828 z okresu Bytča vyplýva, že zamestnaním obyvateľstva bolo tiež drotárstvo.

V obci Kolárovice drôtovalo obyvateľstvo celý rok hlinené nádoby železným drôtom. Karol Guleja pokračuje: „...v čom prejavili kolárovičania čoskoro veľkú zručnosť..." Koncom 17. storočia sa teda začala epocha drotárstva, ktorá pretrvala až do I. svetovej vojny, ba v ojedinelých prípadoch až do II. svetovej vojny.

Drotári boli prvými Slovákmi, ktorí si výrazne uvedomovali pocit svetovosti. Boli často jedinými reprezentantmi malého národa, o ktorom svet nevedel. Stali sa ozajstnými priekopníkmi družby so slovanskými národmi. Boli zväčša sociálne i národne uvedomelí. Pozdvihli svoj biedny rodinný kraj. Vedeli veľa urobiť takmer z ničoho, neskôr všestranne obstáli v konkurencii. Svojou pracovitosťou, statočnosťou a skromnosťou si získali uznanie sveta. Drotári sa časom stali uznávanými a vyhľadávanými remeselníkmi. Svoje najprv veľmi primitívne doplnkové zamestnanie pozdvihli na výnimočné remeslo a neskôr sa podaktorí vypracovali až na remeselníkov - umelcov.